V minulosti sa odvetvie živočíšnej výroby zaoberalo bežnými produkčnými problémami, ako zlá kvalita jatočne upravených tiel, zlá reprodukcia alebo krívanie, a pristupovalo sa k nim ako k jednotlivým problémom. Teraz je jasnejšie, že existuje spoločná základná príčina, ktorá ich spája: chronický alebo neadekvátny zápal.
Zápal je nevyhnutný pre život a je prvým krokom v procese hojenia, ktorý pomáha telu bojovať s baktériami, patogénmi a ich toxínmi a opravovať poškodené tkanivo. Každý na vlastnej koži zažil známe pocity bolesti, začervenania, opuchu a tepla, ktoré sú dôsledkom zranenia alebo infekcie.
Zápal je teda odpoveďou organizmu na poškodenie buniek rôzneho pôvodu.
Po poškodení bunkovej membrány sa uvoľňujú fosfolipidy a je spustená kaskáda kyseliny arachidónovej. Výsledkom je tvorba prostaglánov, thromboxanov a leucotrienov v zápalovom tkanive.
Dve izoformy enzýmu cyclooxygenáza, COX-1 a COX-2, sú zodpovedné za tvorbu prostaglandínov a thromboxanov. Enzým lipoxygenáza je zodpovedný za tvorbu leukotriénov.
Primeraná zápalová reakcia je žiaduca, ale nadmerný alebo dlhodobý zápal môže byť škodlivý.
Pokiaľ imunitná reakcia pretrváva a dôjde k chronickému zápalu, živiny a energie sa odklonia od úžitkovosti zvierat.
Imunitný systém detekuje a reaguje na baktérie a patogény, ktoré môžu napadnúť telo, a taktiež reaguje na stresory, zranenia alebo environmentálne výzvy. To všetko môže mať škodlivý vplyv na pohodu a výkonnosť zvierat.
Keď patogén alebo baktérie prekročia jednu z telesných bariér, ako je koža, sliznice alebo výstelky krvných ciev, imunitný systém inváziu detekuje a vysiela signály cytokínom, prozápalovým proteínom, čo naznačuje, že je potrebné pomôcť. To iniciuje pohyb bielych krviniek smerom k miestu zápalu.
Prvými reagujúcimi sú fagocyty. Tieto bunky pomáhajú chrániť telo požitím škodlivých cudzích častíc, baktérií a mŕtvych alebo odumierajúcich buniek.
Existuje niekoľko bežných zdrojov zápalu, ktoré ovplyvňujú výkonnosť a ziskovosť hospodárskych zvierat. Najbežnejšie zdroje zápalu sú zlá integrita čriev, tepelný stres, krívanie, PRDC (komplex respiračných ochorení ošípaných) a MMA (mastitída, metritída, agalakcia) syndróm.
Kontrola zápalového procesu je teda úplne kľúčová v manažmente chovu ošípaných ako z hľadiska pohody zvierat, tak z pohľadu ekonomického.
NSAID (nesteroidné antiflogistiká) inhibujú aktivitu oboch cyklooxygenáz COX-1 a COX-2, čo vedie k zníženiu biosyntézy prostaglandínov. COX-2 generuje prostaglandíny, ktoré vyvolávajú vedľajšie účinky, ako je horúčka, zápal a bolesť. COX-2 sa typicky aktivuje v poškodených a zapálených tkanivách.
Izoforma COX-1 je takmer vo všetkých tkanivách, ktoré tvoria prostaglandíny na ochranu gastrointestinálnej sliznice. COX-1 tiež uľahčuje funkciu obličiek a zrážanie krvi.
Pri dlhodobom užívaní je miera selektivity inhibície cyklooxygenáz veľmi dôležitá pri výbere lieku. Téma tlmenia zápalu je dostatočne bohatá a preto sa tejto problematike budeme venovať v niekoľkých príspevkoch. Pozrieme sa bližšie na jednotlivé antiflogistiká a vplyv na produkčné parametre v chove ošípaných.
Tejto problematike sa budeme venovať v rámci nového čísla časopisu Herriot, ktorý vychádza v septembri 2024.