Testy RetroFel

NOVÉ MOŽNOSTI DIAGNOSTIKY FeLV

Cieľom tejto správy bolo posúdiť uskutočniteľnosť a užitočnosť sérologickej diagnostiky vírusu mačacej leukémie (FeLV). Pri analýze rôznych vírusových proteínov sa zistilo, že z hľadiska sérologickej diagnostiky infekcie FeLV je možné považovať za sľubných kandidátov produkt env génu FeLV (SU) a obalový transmembránový proteín p15E. Preto sme posudzovali p15E a tri ďalšie antigény FeLV, menovite rekombinantný produkt génu env, celý FeLV a krátky peptid z transmembránového proteínu FeLV, a to s cieľom zistiť, či je možné tieto antigény využiť na detekciu infekcie FeLV. Za účelom posúdenia možnej expozície mačiek vírusu FeLV sme pomocou enzýmových imunoanalýz (ELISA) testovali vzorky séra a plazmy experimentálne a prirodzene infikovaných a vakcinovaných mačiek na prítomnosť protilátok proti týmto antigénom. Sérologické výsledky sme porovnali s výsledkami testu na p27 a testu PCR v reálnom čase na provírus. Zistili sme, že p15E vykazoval u experimentálne infikovaných mačiek diagnostickú senzitivitu 95,7 % a špecificu 100 %. U prirodzene infikovaných mačiek vykazoval p15E diagnostickú senzitivitu 77,1 % a špecificitu 85,6 %. U vakcinovaných mačiek bola zistená minimálna hladina protilátok proti p15E, z čoho možno usudzovať, že protilátky proti p15E poukazujú skôr na infekciu než na vakcináciu. Ostatné antigény sa ukázali ako príliš nešpecifické. Nižšia špecificita u mačiek vystavených pôsobeniu vírusu FeLV v terénnych podmienkach môže byť dôsledkom faktu, že niektoré mačky boli nakazené a prebehla u nich sérokonverzia za neprítomnosti detekovateľných nukleových kyselín vírusu v plazme. Dospeli sme k záveru, že sérologické vyšetrenie p15E sa môže stať užitočným nástrojom diagnostiky infekcie a že v niektorých prípadoch môže nahradiť testy PCR.

Infekcia vírusom mačacej leukémie (FeLV) má veterinárnu relevanciu, aj keď jej význam sa u väčšiny študovaných populácií líši. Výsledok ochorenia u infikovaných mačiek zvyčajne závisí od prítomnosti provírusu a vírusového antigénu v krvi. Ide však o vysoko nepredvídateľný údaj, pretože je ovplyvňovaný faktormi, ako je podtyp vírusu a vek a celková telesná kondícia mačky.

Diagnostika infekcie FeLV je založená prevažne na preukaze vírusu alebo vírusového antigénu v plazme, sére alebo plnej krvi. Najčastejšie používané sérologické testy preukazujú prítomnosť buď antigénu p27 pomocou enzýmového imunotestu (ELISA) , alebo štrukturálnych antigénov FeLV v cytoplazme infikovaných leukocytov a doštičiek pomocou imunofluorescenčného testu protilátok (IFA). Prítomnosť špecifických protilátok proti FeLV detekuje aj metóda Western blot. Medzi iné ako sérologické metódy patrí izolácia vírusu alebo PCR na detekciu provírusovej (FeLV DNA) alebo vírusovej (FeLV RNA) nálože. Keďže je však vykonávanie väčšiny týchto testov pracné a/alebo nákladné, nie sú všetky vhodné na klinické využitie.

Je známe, že u nakazených mačiek môže dôjsť k vyvolaniu protilátok proti rôznym zložkám FeLV. Zatiaľ však platí, že detekcia protilátok proti FeLV má obmedzený význam, a to z niekoľkých dôvodov: po prvé, neexistujú dôvody, že spoľahlivý preukaz protilátok môže predikovať infekciu FeLV; po druhé, nie je známe, ktoré protilátky sú vhodné; a po tretie, endogénny FeLV (enFeLV) je v populáciách mačiek veľmi rozšírený, pretože v každej bunke každej mačky možno nájsť viac kópií enFeLV. Keďže FeLV nie je v plnej miere tolerovaný imunitným systémom, dochádza k vyvolaniu protilátok, ktoré nie sú odlíšiteľné od protilátok proti exogénnemu FeLV. Endogénne od exogénneho FeLV dokáže rozlíšiť len niekoľko metód, napr. PCR v reálnom čase. Preto zatiaľ nie sú protilátky proti FeLV považované za užitočný diagnostický parameter. Autorom niekoľkých štúdií sa navyše nepodarilo preukázať dostatočnú protilátkovú odpoveď proti rôznym epitopom FeLV. Fontenot a kol. analyzovali reaktivitu predikovanej transmembránovej imunodominantnej domény FeLV (Imd-TM peptid) a skúmali jej potenciál ako diagnostickej reagencie pre sérologické vyšetrenie. Zistilo sa, že tento peptid vykazoval iba zanedbateľnú reaktivitu pri použití séra mačiek nakazených FeLV, z čoho vyplynulo, že Imd-TM peptid nie je vhodný na diagnostiku FeLV. Langhammer a kol. vyrobili rekombinantný p15E FeLV a preukázali, že mačky nakazené FeLV si vytvorili protilátky proti p15E, aj keď reakcie v testoch ELISA boli slabé. Mapovaním epitopov odhalili celú škálu epitopov rozpoznaných v sére zvierat nakazených FeLV, vrátane epitopov preukázaných v sére mačiek imunizovaných proti p15E (slabšia reakcia). Dospeli k záveru, že prirodzená infekcia FeLV vedie k slabej indukcii viazania protilátok špecifických pre p15E a slabej indukcii neutralizujúcich protilátok. Lutz a kol. však kvalitatívne a kvantitatívne porovnávali hladiny protilátok proti rôznym zložkám FeLV u prirodzene infikovaných mačiek a zistili, že p15E vykazoval silnú antigenicitu.

Zistili, že mačky, ktoré boli po infekcii imúnne alebo viremické, vykazovali zvýšené hladiny protilátok proti p15E. Dospeli k záveru, že protilátky proti p15E poukazujú na infekciu FeLV, najskôr sa však len málo podieľajú na neutralizácii vírusu. S prihliadnutím na tieto výsledky sme vyslovili hypotézu, že transmembránový (TM) obalový proteín p15E vírusu FeLV a ďalšie vírusové proteíny môžu byť potenciálne užitočným sérologickým diagnostickým nástrojom. Preto sme posudzovali p15E, rekombinantný produkt env génu vírusu FeLV (p45), celý vírus (FL-74) a krátky syntetický peptid (EPIK211) odvodený od TM jednotky obalového proteínu vírusu FeLV. Pomocou nepriamej ELISA sme vykonávali systematický skríning vzoriek séra od prirodzene a experimentálne infikovaných a imunizovaných mačiek. Pri každej vzorke boli známe výsledky testu PCR na provírus a testu p27 v plazme, rovnako ako status imunizácie.

MATERIÁL A METÓDY
Antigény pre testy ELISA. Hodnotili sme štyri antigénne produkty.

• p15E
• p45
• Celý vírus (FL-74

Vzorky séra a plazmy. Použili sme vzorky séra a plazmy od rôznych laboratórnych zvierat a taktiež od zvierat súkromných majiteľov.

Vzorky z prvej štúdie (9/skupinu), vykonané v roku 2006, sú definované nasledovne. Skupina 1 zahŕňala nevakcinované kontrolné zvieratá. Mačky v skupine 2 dostali vakcínu Eurifel (teraz známu ako Purevax; Merial, Lyon, Francúzsko). Eurifel je neadjuvantná vakcína využívajúca ako vektor živý canarypoxvírus (ALVAC) obsahujúci env a gag gény FeLV-A a časť génu pol. Skupina 3 dostala liek Fel-O-Vax LV-K IV (Fort Dodge, IA, USA), čo je polyvalentná vakcína obsahujúca usmrtený celý vírus FeLV. Vakcíny boli aplikované dvakrát subkutánnou injekciou. Štyri týždne po druhej vakcinácii bola každá mačka podrobená čelenži kmeňom FeLV-A/Glasgow-1.

Vzorky z druhej vakcinačnej štúdie (15/skupinu) (H. Lutz a R. HofmannLehmann, nepublikované údaje) sú definované nasledovne. Skupina 1 zahŕňala nevakcinované kontrolné zvieratá. Mačky v skupine 2 boli očkované vakcínou Fe-Vaxyn FeLV (Solvay Animal Health, Inc., MN, USA), ktorá obsahuje inaktivovaný (alebo usmrtený) antigén. Mačky v skupine 3 dostali vakcínu Fel-O-Vax LV-KIV (Fort Dodge) a mačky v skupine 4 vakcínu Leucogen (Virbac). Vakcíny boli aplikované dvakrát subkutánnou injekciou. Štyri týždne po druhej vakcinácii bola každá mačka podrobená čelenži kmeňom FeLV-A/Glasgow-1.

V oboch štúdiách boli vzorky krvi odobraté pred vakcináciou a v deň vystavenia čelenži. Potom boli vzorky odoberané každý týždeň, a to až do 15. týždňa.

Použili sme aj vzorky séra od mačiek súkromných majiteľov (n = 294) žijúcich na území Švajčiarska. Tieto vzorky sme mali k dispozícii v našich laboratóriách – boli odobraté v období do apríla 2004 do januára 2005. Veterinári, ktorí nám tieto vzorky poskytli, nám odovzdali aj vakcinačné záznamy týkajúce sa jednotlivých mačiek. Pri všetkých vzorkách, ktoré sme testovali, sme poznali výsledky analýz PCR (provírus) a ELISA (p27). Pre všetky pokusy s výskumnými zvieratami získal riaditeľ laboratória (H. Lutz) od štátneho veterinárneho úradu potrebné povolenia pre prácu so zvieratami. Všetky experimenty boli vykonané v plnom súlade so všetkými príslušnými právnymi požiadavkami.

Enzýmové imunoanalýzy. Testy ELISA boli v zásade založené na metódach opísaných skôr.

PCR. Provírusové sekvencie exogénneho FeLV prítomné v krvných leukocytoch boli detekované a kvantifikované pomocou PCR v reálnom čase, a to za podmienok opísaných skôr.

Analýza dát a štatistiky. Hodnoty OD ELISA boli použité ako štandardizované hodnoty OD: (Hodnota OD [vzorka] – hodnota OD [negatívna kontrola]/(hodnota OD [pozitívna kontrola] – hodnota OD [negatívna kontrola]).

VÝSLEDKY

Čistota rekombinantného p15E. Na rozdiel od ostatných troch antigénov, ktoré už boli k testu protilátok pomocou ELISA k dispozícii, transmembránový proteín p15E vírusu FeLV musel byť špecificky syntetizovaný a purifikovaný v našom laboratóriu. Po naklonovaní v bunkách E. coli a preukázaniu prítomnosti produktu pomocou Western blot analýzy bol p15E intenzívne purifikovaný a testovaný na možné kontaminanty E. coli.

Hladiny protilátok u experimentálne infikovaných mačiek. Na vyhodnotenie diagnostickej užitočnosti rôznych antigénov FeLV a na porovnanie experimentálne a prirodzene infikovaných mačiek bola použitá analýza krivky ROC (receiver operating characteristic), ktorá vyjadruje pomer skutočne pozitívnych výsledkov (senzitivita) a falošne pozitívnych výsledkov (1-špecificita).

V prvej analýze ROC u experimentálne infikovaných zvierat boli stanovené limitné hodnoty vedúce k optimálnej špecificite a senzitivite testu s cieľom odlíšiť neinfikované, provírus-negatívne a SPF (bez špecifických patogénov) mačky od infikovaných mačiek pozitívnych na provírus (po sérokonverzii). S cieľom dosiahnuť definovaný a porovnateľný súbor mačiek rovnakého veku sme z tejto štúdie vyradili staršie SPF mačky (n=10).

Antigén p15E vykazoval vynikajúcu zhodu, keď sa pohyboval okolo ľavého aj horného okraja priestoru ROC. Optimálna limitná hodnota OD 0,0495 predstavovala najlepší možný kompromis medzi senzitivitou 95,7% a špecificitou vo výške 100%.

Optimálna limitná hodnota (-0, 039) pre EPK211 vykazovala senzitivitu 65,7% a špecificitu 81,1%, zatiaľ čo pri p45 (medzná hodnota 0,016) bola senzitivita 80% a špecificita 88,9%. Celý vírus vykazoval senzitivitu 65,7% a špecificitu 81,1% pri limitnej hodnote -0,007.

Cohenove koeficienty kappa, ktoré predstavujú o náhodu upravenú mieru zhody medzi dvoma súbormi kategorizovaných dát, odhalili takmer dokonalú úroveň zhody (k = 0,96) medzi p15E a provírom (Tabuľka 1). Zhody medzi provírom a p45, celým vírusom (FL-74) a EPK211 boli nižšie a pohybovali sa v intervale od 0,47 do 0,70. Zhoda medzi pármi antigénov bola uspokojivá až dobrá, ale nižšia ako zhoda medzi p15E a provírom.

Hladiny protilátok u prirodzene infikovaných mačiek súkromných majiteľov.

U mačiek prirodzene infikovaných vírusom FeLV sme vykonávali analýzy ROC s využitím provírusu ako zlatého štandardu. Výsledky poukazujú na dobrý priebeh krivky pre antigén p15E, ktorý ostro kontrastuje s priebehom krivky u ostatných antigénov. Cohenove koeficienty kappa (špecificita ≥80%) boli nižšie ako u experimentálne infikovaných mačiek, čo zodpovedalo rozdielom medzi týmito dvoma súbormi dát posudzovanými pomocou analýz ROC. Najlepšie zhody dosiahol p15E pri vynesení proti provírusu (k = 0,55) (Tabuľka 1). Naproti tomu ostatné dvojice antigénov a dvojice provírus a antigény dosahovali hodnoty iba 0,08 až 0,42, a boli teda zjavne nevyhovujúce. Tieto výsledky naznačujú, že zhoda medzi p15E a provírom je oveľa lepšia ako v prípade kombinácií p15E s inými antigénmi.

Hladiny protilátok u experimentálne vakcinovaných mačiek. S cieľom zistiť hladiny protilátok aj u vakcinovaných mačiek sme testovali vzorky séra mladých 8-týždňových SPF mačiek, a to raz pred vakcináciou a potom ešte raz po druhej dávke vakcíny, avšak pred čelenžnou infekciou.

Hladiny protilátok u vakcinovaných mačiek súkromných majiteľov. Zo všetkých mačiek súkromných majiteľov, ktoré boli negatívne na provírus, bolo vakcinovaných 50 zvierat. Osem mačiek bolo z tejto štúdie vyradených, pretože okrem toho, že boli imunizované, boli tiež pozitívne na provírus alebo dokonca viremické. Zo všetkých mačiek, ktoré prichádzali do úvahy pre túto štúdiu, dostalo 98% vakcínu Leucogen, väčšinou podanú v kombinácii s vakcínou Feligen (proti mačacej panleukopénii a rinotracheitíde/kaliciviróze) (Virbac Schweiz AG, Glattbrugg, Švajčiarsko). Výsledky (Obr. 2) odhalili, že protilátkové reakcie boli jednoznačne vyššie pri použití antigénov p45 (70 %), celého vírusu (42 %) a EPK211 (24 %). Celá podjednotka TM (p15E) vykazovala nízku reaktivitu u vakcinovaných mačiek a k prekročeniu medznej hodnoty došlo v 16% prípadov.

DISKUSIA

Táto štúdia preukázala, že obalový TM proteín p15E vírusu FeLV je sľubným kandidátom na účely sérologickej diagnostiky. Pri vývoji nového diagnostického testu založeného na špecifických protilátkach proti FeLV je nutné definovať kritickú hranicu. Hladina protilátok prekračujúca túto limitnú hodnotu by potom predikovala akýkoľvek kontakt s FeLV, nižšia hladina by predikovala naivitu zvieraťa voči FeLV. Preto sme sa v tejto štúdii zamerali na skríning protilátok proti štyrom rôznym antigénom FeLV u mačiek naivných voči FeLV, mačiek infikovaných vírusom FeLV a mačiek imunizovaných proti FeLV. Na základe výsledkov sme definovali limitnú hodnotu, ktorá odlišuje mačky, ktoré sa s vírusom FeLV stretli, od mačiek voči tomuto vírusu naivných. Na porovnanie našich výsledkov ELISA sme použili zavedený zlatý štandard v podobe testovania PCR v reálnom čase.

Prvé výsledky zistené u experimentálne infikovaných a vakcinovaných mačiek poskytli dôkazy o platnosti princípov štúdie.

Pracovali sme s laboratórnymi mačkami, pretože u týchto zvierat poznáme históriu infekcie a ich chov prebieha v definovanom SPF prostredí bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov – navyše sa jedná o jedinca definovaného veku, pohlavia a plemena. U týchto zvierat je tiež možné presne zvoliť dobu čelenže voči vírusu FeLV, podanie vakcíny alebo odberu vzoriek. Testy odhalili, že antigénom s najvyšším diagnostickým potenciálom bol p15E, ktorý vykazoval diagnostickú senzitivitu 95,7 % a špecificitu 100 %. Ostatné antigény (EPK211, FL-74 a p45) v tomto zmysle neboli vhodné.

Na posúdenie diagnostickej účinnosti antigénov u prirodzene exponovaných mačiek v teréne sme pracovali s dátami o ich virémii (p27) a pozitivite na provírus (PCR) a tiež so záznamami o ich imunizácii. U populácie mačiek z terénu sme však mnoho faktorov nemali pod kontrolou alebo sme ich vôbec nepoznali, a to kvôli zvýšenej interakcii týchto zvierat s okolitým prostredím. Medzi tieto faktory patrí vek mačiek, možno viacpočetná imunizácia proti iným vírusom ako FeLV a akékoľvek ochorenia, ktorými mačky aktuálne trpeli alebo ktoré prekonali v minulosti. Ďalší problém spočíval v tom, že sme nemali žiadne záznamy o tom, koľkokrát boli tieto mačky vystavené pôsobeniu vírusu FeLV a jeho rôznym podtypom, najmä ak išlo o túlavé mačky alebo mačky z útulku. Všetky tieto faktory viedli k tomu, že imunitný stav týchto mačiek bol skôr nejasný. Museli sme napríklad vyradiť päť mačiek, ktoré boli vakcinované, zároveň však boli pozitívne na provírus (negatívne na p27). Vyradili sme aj tri mačky, ktoré boli očkované, ale boli pozitívne na p27 (tj boli viremické). Nebolo teda jasné, či oných päť mačiek pozitívnych na provírus bolo imúnnych kvôli infekcii alebo vakcinácii a či vyššie spomínané tri mačky pozitívne na p27 sa stali viremickými kvôli zlyhaniu vakcíny alebo či boli očkované až potom, čo sa už vo fáze virémie nachádzali.

Prahová hodnota pri týchto vzorkách bola podľa očakávaní vyššia. Diagnostická senzitivita a špecificita bola nižšia ako u vzoriek pochádzajúcich z jasne definovanej populácie laboratórnych mačiek.

Napriek zložitejším podmienkam u mačiek z terénu vykazoval p15E dobrú diagnostickú senzitivitu 77,1 % a špecificitu 85,6 %. Relatívne nízka špecificita 85,6 % by pravdepodobne bola oveľa vyššia, keby bola senzitívnejšia metóda PCR, ktorá bola použitá ako zlatý štandard preukázania infekcie. Expozícia voči FeLV môže viesť k infekcii a sérokonverzii aj za neprítomnosti pozitívnych výsledkov na p27 a pozitívnych výsledkov PCR testu vzoriek plazmy alebo séra a plnej krvi. Autori týchto dvoch štúdií preukázali, že na rozdiel od experimentálnej infekcie vyvolanej injekčne, nazálnej alebo perorálnej expozície FeLV môže viesť k sérokonverzii a infekcii niekoľkých orgánov, pri malom postihnutí kostnej drene. Ak by boli v našej štúdii k dispozícii výsledky PCR testov vzoriek orgánov od mačiek súkromných majiteľov, špecificita by bola oveľa vyššia. Preukázanie protilátok proti p15E sa preto javí ako senzitívnejší parameter minulého kontaktu s FeLV ako sebacitlivejšie PCR postupy vykonané so vzorkami krvi. Naše výsledky naznačujú, že preukaz protilátok proti p15E sa môže v budúcnosti stať relevantným diagnostickým parametrom expozície voči vírusu FeLV. Ako sme už spomínali, u mačiek súkromných majiteľov sme museli kvôli podmienkam, ktoré sa líšili od podmienok experimentálne infikovaných mačiek, upraviť limitné hodnoty, aby sme dosiahli optimálnu rovnováhu medzi diagnostickou senzitivitou a špecificitou. Pokiaľ by bol protilátkový test založený na antigéne p15E vyvíjaný na účely klinickej veterinárnej medicíny, bolo by pre stanovenie optimálnej limitnej hodnoty nutné vyšetriť veľké množstvo mačiek súkromných majiteľov. Naše výsledky sú v súlade so závermi predtým publikovanej štúdie, ktorej autori zistili významné hladiny protilátok proti FeLV p15E po infekcii FeLV (22). Na druhej strane sú tieto výsledky v príkrom rozpore s výsledkami autorov Fontenot a kol. (27) a Langhammer a kol.

Predpokladáme, že nesúlad s výsledkami autorov Fontenot a kol. a Langhammer a kol. možno vysvetliť tým, že títo autori vykonávali testy so syntetickými peptidmi, ktorých tvar sa líši od trojrozmerného tvaru celého proteínu. Preto tieto peptidy nemuseli byť rozpoznané protilátkami vyvolanými vírusovým proteínom.

Zhodu medzi dvoma antigénmi sme posudzovali pomocou Cohenových koeficientov kappa, ktoré sme použili aj na porovnanie nového testu ELISA so zavedeným referenčným testom (tj. PCR v reálnom čase), ktorý v štúdii slúžil ako zlatý štandard. Vysoké hodnoty kappa poukazujú na silnú zhodu medzi týmito dvoma testami. Slabá zhoda medzi štyrmi antigénmi bola v príkrom rozpore s takmer dokonalou zhodou medzi p15E a provírom u experimentálne infikovaných mačiek a dobrou zhodou medzi p15E a provírom u mačiek z terénu. Je možné, že tieto výsledky by mohli byť jedným z prvých krôčikov na čiastočné nahradenie drahšieho testu PCR.

Očakávali sme, že u niektorých mačiek môže prítomnosť protilátok proti enFeLV interferovať s výsledkami vyvolanými infekciou exogénnym FeLV. Avšak test p15E ELISA nevykázal zvýšené hodnoty protilátok u žiadnej z FeLV-naivných SPF mačiek, z čoho vyplýva, že test nie je negatívne ovplyvnený protilátkami proti enFeLV, ktorý je vo viacerých kópiách obsiahnutý v každej bunke každej mačky. Je však potrebné vziať do úvahy možnosť, že niektoré plemená mačiek môžu mať zvýšené hladiny protilátok proti enFeLV.

Preukázali sme, že takmer u všetkých mačiek došlo po kontakte s FeLV k sérokonverzii, a podarilo sa nám potvrdiť prostredníctvom výsledkov pozitivity na p15E, že pravdepodobnosť nakazenia vírusom FeLV je vysoká aj u mačiek negatívnych na p27. Avšak p15E nedokázal odlíšiť viremické mačky od imúnnych mačiek, čo naznačuje, že pre diagnostiku virémie naďalej potrebujeme p27. Ľahko si možno predstaviť ambulantné testovacie zariadenie, v ktorom bude test antigénu p27 umiestnený na nízkej laterálnej testovacej membráne vedľa testovacieho poľa p15E. Je veľmi pravdepodobné, že mačka s negatívnym výsledkom p27 a negatívnym výsledkom p15E nikdy nebola v kontakte s FeLV. Naproti tomu negatívny výsledok p27 a pozitívny výsledok p15E naznačuje, že mačka nie je viremická / antigenemická, bola však v kontakte s FeLV a môže mať vírus niekde v tele. Predtým, než je taká mačka zaradená do domácnosti s viacerými mačkami, je potrebné u nej ďalej testovať príznaky latentnej infekcie, a to prinajmenšom vyšetrením krvnej vzorky pomocou PCR a/alebo PCR spojenú s reverznou transkripciou (RT-PCR). Ak je výsledok PCR alebo RT-PCR negatívny, latentná vírusová nálož môže byť skutočne nízka.

Protilátkový test môže detekovať nielen nakazené a naivné mačky, ale aj imunizované mačky. Mačka s hodnotou p15E presahujúca limitnú hodnotu bola podľa všetkého vystavená pôsobeniu vírusu FeLV (ak je výsledok p27 ELISA negatívny). Keďže pozitívny výsledok na p15E automaticky neznamená imunitu voči FeLV, mali by byť v prípade potreby vakcinované mačky s pozitívnym aj negatívnym výsledkom na p15E.

ZÁVER

Cieľom tejto štúdie bolo vyvinúť nový sérologický test, ktorý preukáže, či mačka bola alebo nebola v kontakte s FeLV. Na tento účel sme posudzovali rôzne antigény FeLV. Zistilo sa, že p15E FeLV je užitočný pre odlíšenie infikovaných a neinfikovaných zvierat. Tento antigén však nie je užitočný pre jednoznačný preukaz vakcinácie, pretože hladiny protilátok väčšiny vakcinovaných mačiek súkromných majiteľov boli nižšie ako prah vypočítaný pre FeLV naivné mačky. Preto p15E poukazuje skôr na infekciu než na vakcináciu, čo je v súlade s predchádzajúcimi poznatkami. Na základe výsledkov našej štúdie sme dospeli k záveru, že sérologická diagnostika založená na antigéne p15E môže skutočne pomôcť pri posúdení infekčného štatútu mačiek a že môže čiastočne nahradiť prácne či nákladné diagnostické techniky, ako je napr. PCR.

POĎAKOVANIE

Naše poďakovanie si zasluhujú M. Wittenbrink za poskytnutie séra E. coli, A. Gomes-Keller, C. Geret, Pfizer (Kent, Veľká Británia), Merial (Lyon, Francúzsko) a Virbac (Carros, Francúzsko) za láskavé poskytnutie vzorky plazmy a séra mačiek,  S. Wellnitz (RedBiotec) a O. Sonzogni  za technickú podporu, T. Meili Prodan za syntetizovanie p15E a spoločnosť EspiKem Srl (Florencia, Taliansko) za syntetizovanie peptidu EPK211. Poďakovanie patrí aj mnohým veterinárnym lekárom vo Švajčiarsku, ktorí nám veľkoryso poskytli informácie o vakcinácii mačiek klientov ich praxou.

Táto práca bola podporená grantom nadácie Promedica Stiftung, Chur, Švajčiarsko. Štúdia bola vykonaná s využitím logistických služieb Centra klinických štúdií na fakulte Vetsuisse Univerzity Zürich vo Švajčiarsku.

H. L. inicioval štúdiu. E. B. a H. L. naplánovali a navrhli experimenty.

E. B. vykonala experimenty. J. H. navrhol experimenty pre syntézu p15E.

S. H. vykonala štatistické analýzy. Všetci autori sa podieľali na analyzovaní dát, písaní článku a čítaní a schválení konečného rukopisu.

Vyhlasujeme, že nemáme žiadny konflikt záujmov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

Referencie a článok v plnej verzii je k dispozícii v spoločnosti Cymedica na vyžiadanie.